BIOGRAFIA
Eugen Savojský sa narodil v Paríži 18. októbra 1663. Študoval matematiku a prírodné vedy, ale sa chcel stať vojakom. Jeho pokus vstúpiť do francúzskej armády bol neúspešný. Nežnej postavy, škaredý, zhrbený a nízkeho vzrastu, nezapadol do predstáv ideálneho francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., a tak pre Eugena Mladšieho nebolo miesto vo francúzskej armáde. Taký malý princ urazený a ponížený opúšťa svoje rodisko, Francúzsko a odporúča sa rakúskemu cisárovi Leopoldovi. Nasledovala blesková vojenská kariéra. Ako tridsaťročný sa Eugen Savojský stal poľným maršalom, v štyridsiatych rokoch prezidentom cisárskej vojnovej rady a jedným z najbohatších ľudí v monarchii.
V prvej polovici 18. storočia sa Eugen vďaka svojej inteligencii, schopnostiam a zručnostiam stál veľkým vojenský vodcom, štátnikom a politikom, ktorý bude mať veľký vplyv na podnikanie v Rakúsku. Bol účastníkom a velil armáde v rakúsko-tureckej vojne (1683-1699), falckej vojne (1688-1697), vojne o španielske dedičstvo (1701-1714) a rakúsko-tureckej vojne (1716- 1718).
BITKA O SENTA
11. septembra 1697 počas Veľkej tureckej vojny (1683-1699) v blízkosti.Sente došlo k veľkej bitke medzi rakúskou a tureckou armádou. I napriek návrhu Dvorskej vojnovej rady aby sa vyhli ofenzívam proti Turecku, kvôli početnej menejcennosti Eugen, od roku 1696 mal titul poľného maršala a velil samostatnú armád, rozhodol v roku 1697 na nich zaútočiť.
Tureckému vojsku, ktorej veliteľ bol sultán Mustafa II Rakúska armáda spôsobila veľkú stratu. V tejto bitke padlo 27 pašov. Vedľa nich zahynuli janičiar aga a veľko-vezír, pričom sa sultánovi podarilo ujsť do Temešváru s 2000 jazdcami.
Víťazstvo pri Sente ovplyvnilo výsledok toho ťaženia a vojny ako celku. Rakúsko týmto víťazstvom vytvorilo priaznivé podmienky pre Karlovský mier v roku 1699.
BITKA PRI PETROVARADÍNE
V roku 1699 bol podpísaný mier v Sriemských Karlovciach ,ktorý vytvoril hranicu medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou. Začiatkom augusta 1716 Osmani porušili protokol o dvadsaťpäťročnom mieri a spustili armádu, s ktorou prekročili Sávu.
Na jednej strany osmanská armáda pozostávala s okolo 200 000 vojakov spolu s veľko-vezírom Damadom Ali Pašom, ktorý bol na čele. Na druhej strany zjednotená kresťanská armáda v počte 70 000 vojakov a 8 000 príslušníkov Petrovaradínskej posádky pod velením princa Eugena Savojského. Vediac, že nesmie obkľúčiť Petrovaradín, Savojsky, využil búrlivú noc zo 4. na 5. augusta a zaútočil na turecké pozície. Bol taký odhodlaný a sebavedomý do svojej stratégii, že v to ráno, 5. augusta, bitka trvala len od 7. do 11. hodín dopoludnia. Všetko sa skončilo tak rýchlo, že princ Eugen poslal do Viedne hlásenie priamo z vezírovho stanu kde sám vezír bol smrteľne zranený. Eugen Savojský hovoril nad omnoho početnejším tureckým vojskom, že Eugen Savojský v predvečer bitky sníval o Božej Matke, ktorá mu predpovedala, že porazí nepriateľa.
Neskôr na mieste, kde sa odohrala veľká bitka na znak vďaky postavili kostol Presvätej Bohorodičky (dnešný kostol na Tekiji) s ikonou, ktorú Eugen Savojský osobne daroval cirkvi. Iná legenda hovorí, že v deň bitky, na deň Panny Márie Snežnej, sa zdvihla strašná búrka, ktorá spôsobila pokles rannej teploty, napadol sneh a turecké vojsko zamrzlo. To výrazne ovplyvnilo výsledok bitky: Princ Eugen Savojský využil počasie a v najtemnejšiu noc sa za jeho chrbtom priblížil k Turkom.
HRAD BELVEDERE
„Sila bez luxusa je smiešna“
To bolo tvrdenie, ktorým vtedajší príslušníci vysokej spoločnosti ospravedlňovali výstavbu veľkolepých budov, vrátane zámku Belvedere, ako niečoho „nádherne nadbytočné“. Hoci je zámok kráľovských rozmerov, jeho majiteľom je princ Eugen Savojský, „väčší ako Viedeň“, ktorý nikdy nepoužíval nemecký jazyk ani písomne, ani ústne. Podľa vtedajších pravidiel mal byť verný duchu svojej doby a postaviť si pomník. Bola to „funkcia ochrany panovania“. Tak vznikol „jedinečný a neporovnateľný príklad v dejinách európskej architektúry“. Bol synonymom Olympu, ako sídla vybraných myslí, ktoré sú v tomto svete obzvlášť chránené. Eugen Savojský v niektorých častiach hradu vytvoril cenné umelecké zbierky. Prijímacie sály a plesy sa využívali len zriedka a stretával sa s umelcami a vzdelanými ľuďmi svojej doby. Eugen Savojský zomrel 24. apríla 1736 vo Viedni vo veku 73 rokov. Bol slobodný a nemal priamych dedičov. Pocty a uznania, ktorých sa mu počas života dostalo, boli naozaj veľké. O tom, ako si ho vážili, hovorí aj fakt, že bol pochovaný vo svojej osobnej hrobke, v Dóme svätého Štefana.
